Newtonov gravitačný zákon

Dve ľubovoľné častice (hmotné body) sa vo vesmíre navzájom priťahujú dvoma rovnako veľkými silami opačného smeru pôsobiacimi pozdĺž ich spojnice, pričom tieto sily sú priamo úmerné súčinu hmotností týchto častíc a nepriamo úmerné druhej mocnine vzdialenosti týchto častíc.

Matematicky teda platí, že dva hmotné body o hmotnostiach m1 a m2 vo vzájomnej vzdialenosti r sa navzájom priťahujú gravitačnou silou F (respektíve dvoma opačnými silami F1 a F2), ktorej veľkosť je: 

F1 = F2 = F = G m 1 m 2 /r 2

 G (označované aj ako κ) sa nazýva gravitačná konštanta.

Ak nejde o častice, ale o telesá, výsledná gravitačná sila je vektorovým súčtom síl pôsobiacich na jednotlivé častice, z ktorých sa teleso skladá.

Gravitačný zákon platí globálne, v celom známom vesmíre.

Ďalšie podrobnosti pozri v článku gravitácia.

Teória svetla a farieb

Farba je psychofyziologický vnem vyvolaný vstupom viditeľného svetla určitej vlnovej dĺžky do oka, resp. označenie jednej z častí viditeľného svetla, ktorá po dopade do oka vyvoláva viac či menej podobný psychofyziologický vnem. Interval spektra vlnových dĺžok viditeľného svetla je pre ľudí v rozsahu 380 až 780 nm.

Farba a vlnová dĺžka

Rôzne vlnové dĺžky mozog interpretuje ako farby, od fialovú s najmenšou vlnovou dĺžkou (380 nm) po červenú s najväčšou vlnovou dĺžkou (780 nm). V poradí optického spektra sú zoradené aj farby dúhy, ktorých sa tradične udáva sedem[1]: fialová (vnútorná strana), tmavomodrá (indigo), modrá, zelená, žltá, oranžová a červená (vonkajšia strana)[Pozn 1]. Smerom do kratších vlnových dĺžok od fialovej sa nachádza (neviditeľné) ultrafialové (UV) a smerom do dlhších vlnových dĺžok (tiež neviditeľné) infračervené žiarenie (IR), ktoré sú tiež považované za optické žiarenie (na rozdiel od napr. röntgenového žiarenia).

https://sk.wikipedia.org/wiki/Gravita%C4%8Dn%C3%BD_z%C3%A1kon

https://sk.wikipedia.org/wiki/Farba_(fyzika)